Rozhovor s Michalem Hertlíkem, zakladatelem Pokémon TCG na Slovensku

Obrázky a zdroje: Michal Hertlík.

Rozhovor s Michalem Hertlíkem, zakladatelem Pokémon TCG na Slovensku

Ahoj Michal, rád ťa opäť po rokoch vidím. Ako sa ti teraz darí?

Rozhovorov som už spravil strašne veľa, ale o Pokémonoch je to môj prvý, takže sa naň teším a zároveň som donútený vrátiť sa pamäťou v čase do detstva, puberty a tínedžerského veku, kedy to všetko parádne šialenstvo prebiehalo. Bola to neoddeliteľná súčasť môjho života. Ja mám takú životnú filozofiu, že na otázku, ako sa mi darí alebo ako sa mám, stále odpovedám, že vždy skvele a perfektne. S takouto pozitívnou mysľou sa mi potom lepšie robia veci a stále sa snažím udržiavať v pozitívnej nálade, s humorom a úsmevom. Takže stále sa mi darí fajn, stále mám veľa roboty, nemám čas sa nudiť a väčšina vecí mi vychádza podľa predstáv.

Ako si sa vlastne ty dostal k Pokémonom?

Prvé beta verzie Pokémon hier na Game Boy vyšli v Japonsku v roku 1995. Vtedy som mal 2 roky. O pár rokov na to sa tieto verzie hier dostali aj k nám na západ a vtedy som začal po tom pokukovať aj ja. Mohol som mať asi 5 rokov, keď som zistil, že niečo ako Pokémon existuje a že ma to začalo ako malého chlapca dosť fascinovať. Veď koho by v takom veku nefascinovali fantastické vymyslené stvorenia, ktoré majú mnoho útokov a nadpozemských schopností a bojujú proti sebe a ešte je k tomu aj kreslený seriál. Podobne ako Ash Ketchum som ich chcel chytiť a vyzbierať všetkých, minimálne v prvom albume, ktorý som dostal. Jeden album striedal druhý, jedna séria nálepiek striedala ďalšiu a takto sa moja zbierka postupne zväčšovala a rozširovala. Pravidelne som sledoval seriál v televízii, zapisoval som si zápasy Asha proti gym leaderom na jednotlivých štadiónoch, kreslil som si Ashove vyhraté odznaky a Pokémonov, študoval som si o všetkom zo sveta Pokémonu. Do absolútnej senzácie chýbalo, aby tí Pokémoni naozaj existovali a ja som ich mohol mať doma živých.

Keď som mal 14 rokov, v mojom rodnom meste Handlová na strednom Slovensku som spravil výstavu Pokémonov, ktorú otváral samotný primátor mesta a mestskí poslanci. Mal som na nej tisíce exponátov so všetkým, čo sa spájalo s Pokémonmi. Nezbieral som len kartičky, ako tomu je dnes, ale úplne všetko. Bolo mi jedno, či je to tričko, figúrka, nálepka alebo tekuté mydlo. Musel som mať skrátka všetko. Rodičia ma v tom veľmi podporovali, lebo videli, že vďaka Pokémonom sa učím cudzí jazyk, rozvíjam si všeobecné vedomosti, nadobúdam nové skúsenosti, a že to vo mne prebudilo organizačného a obchodníckeho ducha. Postupne som zistil, že kartičky, ktoré doma mám, slúžia nielen na zbieranie, ale prevažne na hranie. Naučil som sa pravidlá a chcel som si s niekým zahrať. Avšak, nemal som s kým. Nepoznal som nikoho, kto by to vedel hrať. Už si to presne nepamätám, ale mohol sa písať rok 2003. Ak som chcel karty hrať, už v tak mladom veku som skrátka musel podniknúť kroky, aby som si našiel ľudí na hranie ďaleko od môjho bydliska, ale aj niečo založil a podnikol priamo doma.

Aké to bolo so začiatkami organizovaného hrania a následným rozmachom na Slovensku?

Začiatky hocičoho sú vždy ťažké, lebo úplne od nuly musíte niečo vybudovať s vidinou toho, aby to v budúcnosti fungovalo. Presne taký bol začiatok organizovaného hrania Pokémon TCG na Slovensku. Všetko sa zrodilo v mojej hlave v mojom rodnom dome v Handlovej a plán bol jasný – hrať karty presne tak, ako to robia v Japonsku, USA a Česku. Vďaka internetu a môjmu otcovi sa mi to robiť darilo. Vysvetlím. Na internete som sa zaregistroval na rôzne fóra týkajúce sa Pokémonu, kde som bol aktívny v diskusii a získaval som tak kontakty z Čiech. Plus som zo zberateľskej rodiny a odmalička zbieram poštové známky, pohľadnice, bankovky, masky a s mojim otcom sme chodievali po Slovensku na zberateľské burzy, čo bola pre mňa vždy dobrá príležitosť na to, aby som v danom meste zorganizoval stretnutie nadšencov tejto kartovej hry a aby som tam zároveň spravil mini turnaj. Takto som postupne organizoval turnaje v slovenských mestách Banská Bystrica, Trenčín, Žilina, Nitra, Prievidza, Bratislava. No a samozrejme v mojej rodnej Handlovej, kde turnajov bolo niekoľko, vrátane prestížneho City Championships 20.2.2010, na ktorý dokonca prišli hráči z Čiech. Z tohto turnaju som vtedy spravil aj video, ktoré si môžete pozrieť na YouTube na tomto odkaze: https://www.youtube.com/watch?v=y7W293OwIlA.

Práve v čase, keď som riešil turnaje, tak som si na internete zistil, že sa bude konať Pokémon turnaj v Třinci. Keďže toto české mesto leží pri našich hraniciach a od domu som to nemal ďaleko, nahovoril som otca, aby sme tam išli. V Třinci na turnaji 19.4.2008 vo veku 15 rokov som sa prvýkrát v živote stretol s českými hráčmi a zberateľmi Pokémon kariet. Bol tam napríklad Tomáš 'Snox' Cícha (ktorý turnaj viedol), Martin 'Onix' Janouš, jeho brat Petr 'Bulba' Janouš, Tomáš 'BigBen' Just, Jan 'RAT' Rodek, Ondřej 'Twister' Hus, Dušan 'Tesfire' Minárik, Pavel Kolařík a ďalší, ktorí sa neskôr stali tými najlepšími hráčmi tejto kartovej hry u nás. Chalanov, s ktorými som si dovtedy iba virtuálne písal buď na fóre alebo na ICQ (pre mladších, toto bola sociálna sieť za našich mladistvých čias, niečo ako predchodca Messengeru či Whatsappu), som prvýkrát videl naživo a bolo to niečo úžasné. Vtedy v Třinci som mal pocit, že to, čomu sa venujem, má zmysel a že nie som jediný, kto sa Pokémonu venuje. To ma pochopiteľne ešte viac motivovalo, aby som sa tomu stále venoval.

Naďalej som organizoval moje neoficiálne mini turnaje po Slovensku, získaval som nových kamarátov a kontakty, zbierka sa mi rozrastala, prežíval som krásne tínedžerské obdobie života. Prvý veľký turnaj na Slovensku som spravil u mňa v Handlovej a bol to už spomínaný City Championships. Vrchol vo svete Pokémonu som dosiahol 20.10.2010, kedy som sa stal Pokémon Professor. Nadšenie bolo obrovské. Mohol som oficiálne organizovať a rozhodovať turnaje a vlastne riadiť Pokémon TCG na Slovensku. O pár mesiacov na to sme zorganizovali ďalší veľký turnaj City Championships v Bratislave, takisto s účasťou českých hráčov. Pre mňa to bol dosiahnutý a splnený sen. Úplne od nuly som u nás vybudoval niečo, čo sa uchytilo a čo pretrváva až dodnes. Vychovali sme základňu kvalitných hráčov, ktorí roky na to dosahovali svoje veľké úspechy. Na festivale sci-fi, fantasy, anime a hororu v Bratislave pod názvom IstroCON (Comics Salón, AnimeShow) som počas celého festivalu učil mladých nadšencov hrať túto kartovú hru a vyvrcholením bol veľký turnaj, z čoho sa neskôr stali Majstrovstvá Slovenska v Pokémon TCG. Mojím poznávacím znamením bol biely profesorský plášť podľa vzoru Professora Oaka, Pokémon tričko z Majstrovstiev sveta a pravá šiltovka Asha Ketchuma. To veru boli parádne časy!

Čo si s Pokémonmi najzaujímavejšie zažil a naopak prečo si s hraním skončil?

Najnezvyčajnejšie, čo som zažil, bola asi moja výstava Pokémonov, keď som mal 14 rokov, kedy som zaplnil celú sálu exponátov v Dome kultúry v Handlovej. To sa predtým a ani dodnes nikomu na Slovensku nepodarilo. Avšak každá jedna vec týkajúca sa Pokémonov bola pre mňa zaujímavá, napínavá a vzrušujúca. Sledovanie ďalšej časti seriálu, zohnanie ďalšej zlatej nálepky do môjho nálepkového albumu, usporiadanie ďalšieho turnaju, skvelá výmena kartičiek s inými zberateľmi, príchod novej generácie Pokémonov, no proste všetko. S hraním a celkovo so svetom Pokémonov som skončil preto, lebo som v 18 rokoch išiel študovať na univerzitu a jednoducho povedané – zmenili sa mi moje životné záujmy. Na prvej priečke už nebol Pokémon ako dovtedy, ale aktivity spojené s vysokou školou. Na jednu stranu mi to bolo strašne ľúto, avšak vedel som, že nedokážem dlhodobo vykonávať obe činnosti naraz. Rozhodol som sa teda pre vtedy súčasný svet – svet medzinárodných vzťahov a diplomacie. S Pokémonmi som však nikdy úplne neskončil, lebo stále žijú hlboko v mojom vnútri a srdci.

Čo najvyššie si dosiahol ako hráč a organizátor?

Ako hráč som nikdy špeciálne nevynikal. Vždy som bol skôr zberateľ kariet a organizátor turnajov než samotný hráč, aj keď vždy som si v minulosti rád zahral a je tomu tak až dodnes. Z pozície organizátora som na Slovensku založil a rozbehol organizované hranie Pokémon TCG, z neoficiálnych mini turnajov na oficiálne veľké turnaje. Dokonca som v mojom meste zorganizoval jeden ročník Pokéweeku, kedy ku mne domov prišlo niekoľko hráčov od nás aj z Čiech a počas pár dní v Handlovej sme spolu zažili úžasné chvíle plné (nielen) hrania kariet. Istý čas som tiež viedol Pokémon krúžok v Handlovej a učil som chlapcov ako správne hrať.

A vieš ešte stále hrať Pokémonov? Ako sa hranie za tie roky zmenilo?

Hrať kartovú hru je podľa mňa ako jazdenie na bicykli – to sa nezabúda. Musím však dodať, že od momentu, kedy som s hraním skončil až doteraz, prebehlo v Pokémone niekoľko zmien v samotnom hraní, na ktoré z mojich čias nie som zvyknutý. Pred pár mesiacmi som to opäť po rokoch hral aj s Karolom a Karol mi veru musel pár vecí vysvetliť, lebo som ich nikdy predtým nevidel ani nehral. Pravidelne sa vydávajú nové edície, pribúdajú noví Pokémoni, mení sa metagame, pribúdajú nové výzvy a matchupy, hra ako taká stále napreduje.

Michal, viem, že okrem Pokémonov sa aktuálne venuješ cestovaniu a fotografovaniu. Čo všetko si už precestoval a kam si sa až dostal za Pokémonmi?

Som cestovateľ, fotograf, dobrodruh, dokumentarista, zberateľ, žurnalista, autor cestovateľských článkov, prednášajúci, súkromný sprievodca, učiteľ španielčiny a slovenčiny, milovník Latinskej Ameriky. Vyštudoval som medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ma zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Mojou najväčšou vášňou je cestovanie, fotografovanie, potulky svetom, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi a skúmanie ich zvykov a tradícií. Vďaka dobrej znalosti španielčiny sa najviac cítim doma v Latinskej Amerike, ktorú navštevujem 12 rokov. Okrem cestovania fotím a píšem cestovateľské články, som veľkým zberateľom známok, pohľadníc, bankoviek a tradičných masiek, a učím španielčinu a slovenčinu. Mojím snom je navštíviť všetky krajiny sveta, no najviac ma lákajú krajiny spomínanej Latinskej Ameriky. Milujem všetko latino – krajiny, hudbu, tance, gastronómiu, ľudí, tradície, festivaly, životný štýl. Toľko o mne v kocke.

Som dobrodružný cestovateľ, ktorý vyhľadáva najmä neturistické destinácie a miesta, mám svoj vlastný štýl cestovania, poznávania a objavovania. Počas cestovania sa snažím čo najviac začleniť do života a kultúry miestnych ľudí, s ktorými žijem v ich domovoch, s ktorými sa rozprávam o mnohých veciach z ich života a vymieňam si skúsenosti, skrátka idem do hĺbky, aby som spoznal správanie a myslenie miestneho obyvateľstva, teda podstatu danej krajiny. Navštevujem indiánske kmene a domorodé komunity, dobývam vulkány, ponáram sa do džungle, kúpem sa pod vodopádmi, skúšam dobrodružné športy, navštevujem skryté či nebezpečné miesta, ktoré nenavštevujú ani domáci, a mnohé iné nevšedné veci.

Cieľom a víziou každej mojej cesty je spoznať krajinu do hĺbky, vidieť ju čo najviac a zažiť v nej čo najviac. Mojím cieľom nie je zostať v krajine pár dní, ledva niečo vidieť v hlavnom meste a odísť do ďalšej krajiny. Môj cestovateľský štýl spočíva v tom, že sa mi krajina na určité obdobie stane domovom, aby som mal možnosť preniknúť do jej vnútra a vidieť, ako to tam naozaj funguje, nielen naoko pre turistov. Lákajú ma hlavne netradičné krajiny a destinácie mimo mainstreamu, kam nechodí veľa ľudí, kde je biely Európan s fotoaparátom považovaný za atrakciu a kde môžete navštíviť miesta, kde nikto z cudzincov nebol. Masový turizmus nie je nič pre mňa. Celý život preferujem tzv. pomalé cestovanie s dôrazom na interakciu s domácimi, ochutnávanie lokálnej gastronómie a podporu miestnych ľudí. Ak mi niekto povie, aby som niekam nešiel, lebo tam nič nie je, teším sa o to viac, keď som na ceste tam.

Z Latinskej Ameriky som doposiaľ navštívil tieto destinácie: Surinam, Paraguaj, Salvádor, Nikaragua (+ Kukuričné ostrovy), Ekvádor (+ Galapágy), Panama (+ ostrovy San Blas), Venezuela, Peru (+ plávajúce ostrovy Los Uros), Bolívia, Čile, Argentína, Uruguaj, Brazília, Mexiko, Kuba, Svätá Lucia. Tento rok sa opäť chystám do krajiny, ktorú ešte nepoznám. Za Pokémonmi som nikdy nikam necestoval, ale vždy, keď sa niekde v zahraničí nachádzam a náhodou tam objavím obchod s Pokémonmi, tak mi srdce zaplesá a sem tam si aj niečo pre radosť kúpim. Naposledy som na takýto vyslovene Pokémon obchod natrafil v Asuncióne, hlavnom meste Paraguaja, odkiaľ som si priniesol nejakých plyšákov a figúrky. Keďže sa Pokémonu venujem celý život, mojím malým snom je ísť do Japonska po stopách Pokémonov a navštíviť miesta, ktoré sa s týmito vreckovými príšerkami spájajú. Rodný dom Satoshiho Tajiriho alebo Kena Sugimoriho by bola pecka. A stretnúť sa s nimi osobne? Ešte väčšia!

Okrem cestovania sa venuješ aj fotografovaniu a ďalšiemu zberateľstvu a máš aj viacero unikátov. Prezradíš nám viac o tom?

Mám svoje zbierky poštových známok, pohľadníc, bankoviek z Latinskej Ameriky a tradičných masiek z rôznych svetových kultúr. Čo sa týka Pokémon TCG, mám druhú najväčšiu zbierku na Slovensku. Niekedy vtipne hovorím, že keď budem chcieť kúpiť dom, tak mi bude stačiť predať moju zbierku kartičiek. Pre mnohých to sú iba ligotavé papieriky, no vy, ktorí sa kartám venujete, viete, akú to má neuveriteľnú cenu. Keby sme však zobrali Pokémonov ako takých, nielen TCG, tak mám najväčšiu zbierku na Slovensku. Mám spraviť múzeum?

Tak to máš teda parádnu zbierku. Či už Pokémonov, ale aj iných zaujímavostí a zážitkov. A čomu sa dnes venuješ na Slovensku? Kde ťa môžeme stretnúť či vidieť?

Už dlhé roky bývam v Bratislave, takže keď niekto z vás bude mať tadiaľ cestu a mal by chuť sa stretnúť, tak mi stačí napísať a rád sa stretnem a pokecám nielen o Pokémonoch. Ako som spomenul vyššie, už vyše 8 rokov učím španielčinu, k čomu sa pridalo aj učenie slovenčiny zahraničných ľudí žijúcich na Slovensku, s dôrazom na španielsky hovoriacich z Latinskej Ameriky. Učenie je jedna vec a tou druhou je cestovanie, fotografia a Latinská Amerika. Pravidelne tamojšie krajiny navštevujem a dokumentujem a potom s danými fotografiami pracujem. Píšem články, robím rozhovory, chodím do médií, robím prednášky po celom Slovensku a plánujem chodiť viac aj do Čiech, mám rozpísanú knihu, plánujem brávať ľudí do krajín Latinskej Ameriky a robiť súkromné cesty v malých skupinkách, skrátka je toho veľa. Takže stretnúť v Bratislave a vidieť buď naživo alebo na internete či v nejakej televízii.

WEB: www.michalhertlik.com

INSTAGRAM: michalhertlik

FACEBOOK FANPAGE: Michal Hertlík / traveller & photographer

Paráda. Tak budeme držet palce od Pokémon Guru a věříme, že se ti plány podaří. Ještě jednou děkujeme za rozhovor a přejeme hodně úspěchů.

Rozhovor s Michalem Hertlíkem pro Pokémon Guru sepsal Karol Blesák.